Útek Ľudovíta Štúra cez Uhorskú Ves

Legiend o úteku Ľudovíta Štúra je viac. Ako v skutočnosti útek pred zatykačom uhorských úradov prebehol sa dočítame v knižôčke Viliama Paulínyho-Tótha „Tri dni zo Štúrovho života. Skutočná udalosť rozprávaná podľa výpiskov z priateľovho denníka", vydanej v  Skalici roku 1870. Tým priateľom bol Ján Galbavý.

Aspoň v skratke Vám historickú udalosť priblížime :

 Ľudovít Štúr unikol z Uhorska 31.mája 1848 cez našu obec - Uhorskú Ves. Predtým ho skrýval rímsko-katolícky kňaz v Jablonovom - Ján Galbavý, Štúrov ochranca. On v tajnosti pripravil útek na 31. mája v skorých ranných hodinách. Voziar Ján Masarovič pristavil voz pri fare, vôbec nevediac koho a kam povezie. Ich cesta viedla smerom na Plavecký Štvrtok, potom zhruba po dnešnej tzv. Lábskej ceste, popri Tunke a Ščinkave na Bogdalický vŕšok do Uhorskej Vsi. Bola to cesta únavná, hrbolatá. Voziar zatiahol povoz do veľkého, pri silnici stojaceho hostinca, aby tuná kone nakŕmil a Galbavého príchod očakával.

 Bol to hostinec Steiner, kde teraz stojí budova KWS. Štúr s Galbavým sa potom peši vydali dedinou na dlhý drevený most cez Moravu, Galbavý náročky v reverende a dohodli sa, že hovoriť bude výlučne Galbavý. Z našej strany boli mýtnici uhorskí,  jeden sa ich spýtal, kto sú. Galbavý v nemčine odpovedal, že je farár z Jablonového, načo im mýtnik poprial šťastnú cestu a prepustil ich. Cisárska stráž na rakúskej strane sa nedala obísť, lebo policajný jáger práve kurizoval s mladou devou, vešajúcou práve vypranú bielizeň. Možno práve preto im prialo aj tu šťastie a všetko dobre prebehlo.
Obaja rýchlym krokom zabočili na bočnú cestu v Angerne, zhruba tam, kde dnes stojí benzínová pumpa, (predtým vľavo hodinár Hartl) a ponáhľali sa na železničnú stanicu v Angerne, odkiaľ Ľudovít Štúr, rozlúčiac sa s Jánom Galbavým, cestoval najskôr do Viedne a potom do Prahy, kde vystúpil na Slovanskom zjazde.
Práve v ten deň bol zatykač na Ľudovíta Štúra doručený aj na colnicu v Uhorskej Vsi.

Naša obec Záhorská Ves si uctieva jedného z najvýznamnejších Slovákov v našej histórii - politika, národného buditeľa, básnika a spisovateľa, novinára, pedagóga, zakladateľa spisovnej slovenčiny, bojovníka proti maďarizácii, za národnú a sociálnu slobodu Slovákov odhalením pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi.

Oto Šimkovič

HORE