Prechod na úvodnú stránku | Prechod na spodné menu | Prechod na obsah |
Obnova zabudnutého hesla | Registrácia
Domov Kontakty
Prechod na začiatok stránky

O našej dedinke a našej rieke

Záhorská Ves ako súčasť Záhoria sa po I. svetovej vojne a v čase pred svetovou hospodárskou krízou hospodársky a spoločensky rozvíjala. Patrila do okresu Malacky v Bratislavskej župe.

Bolo tu suchozemské teplejšie podnebie s vlhkosťou sotva dostatočnou. Dažde prichádzali najviac na jar a v neskoršej jeseni. V roku 1927 priemerná teplota bola 20ºC. leto bolo veľmi teplé.

V roku 1930 mala Záhorská Ves 2526 obyvateľov, žili tu Slováci, Česi, 2% Nemcov, 1% Židia. Väčšina obyvateľov boli katolíci (94%), zaoberali sa najmä poľnohospodárstvom.

V Záhorskej Vsi sa pestovali obilniny, cukrová repa zásobovala cukrovar v Záhorskej Vsi, zelenina, slnečnica, vinná réva. Zo stromov sa najviac vyskytovali borovica, agát, vŕba, topoľ, brest, dub a buk.
Rieka Morava a priľahlé ramená a rybníky dávali možnosť rybolovu. Z rýb sa tu vyskytovali temer všetky druhy sladkovodných rýb: sumec, šťuka, zubáč, lieň, karas zlatý (karas striebristý ešte nebol známy), kapor(sazan), hrúz, čík, úhor, ostriež, plotica, belica, červeňačka, boleň, jalec, tiež raky a žaby. Pri malebných jazerách, ramenách (šporniach), močiaroch, tunkách (tône) žili a našťastie ešte žijú volavky, čajky, rárok, sliepka vodná, divá hus, divá kačica, v priľahlých lesoch a na poliach sýkorka, vrabec, vrana popoľavá, havran poľný, jarabica (v ostatných rokoch mizne), sluka lesná.
V lesoch sa živila aj zver: diviak, jeleň, srnec, líška, zajac, kuna, tchor, lasica, divá mačka, hranostaj, škrečok, vo vodách žije ondatra.
Z úžitkových zvierat v roku 1935 (k 1. januáru) bol takýto stav: 3190 koní, 15055 hovädzieho dobytka, 15403 bravov, 52 oviec.

Na záver tejto informácie o obci Záhorská Ves a rieke Morave citát o Záhorákoch od Dr. Štefana Ružičku: "Záhorie obývajú Záhoráci. Je to charakteristický slovenský kmeň so svojskou rečou a svojskými mravmi. Je to ľud bodrý, pracovitý, šetrný (menujú ich tiež slovenskými Škótmi), keď je treba, je udatný až fanatický obhajca domoviny. Záhorák je triezvy a otvorený v náhľade na vec, konanie. Má veľmi blízko k moravskému Slovákovi." (Almanach k jubileu ČSR 1938, Spolok záhorských akademikov v Malackách).

Oto Šimkovič