Prechod na úvodnú stránku | Prechod na spodné menu | Prechod na obsah |
Obnova zabudnutého hesla | Registrácia
Domov Kontakty
Prechod na začiatok stránky

Spomienky na dávne styky s rakúskymi hasičmi

Dobrobrovoľný hasičský zbor v Záhorskej Vsi (vtedy Uhorskej Vsi) bol založený medzi prvými na Záhorí a to v roku 1888. Zakladaním hasičských zborov predchádzali katastrofálne požiare, ktoré ničili naše obce. Domy, hospodárske budovy ako aj stodoly boli kryté slamou, šindľom, teda horľavým materiálom. Stačila malá iskierka a ohnivý kohút bol na streche. Tá istá situácia bola aj v susedných rakúskych obciach.

Treba spomenúť, že už v roku 1882 bola z verejnej zbierky zakúpená vo Viedni prvá ručná striekačka, ktorú boli zakúpiť zástupcovia malej obce d.p. Markovič - miestny farár, pokladník obce Ján Doršic a notár Jozef Baláž. Požiarna ochrana obce sa robila svojpomocne až do roku 1888, kedy bol založený riadny hasičský zbor, ktorý mal 37 členov a 4-členný výbor. Prvým veliteľom zboru bol p. rektor Jozef Pauer.

Vývoj hasičstva v Rakúsku bol obdobný ako u nás. Zákony Rakúsko-Uhorska platili rovnako pre Slovákov i Rakúšanov.
Prichádzalo k vzájomnej výmene skúseností, a tak boj proti onňu bol spoločný. Dobrovoľný hasičský zbor v obci Angern bol založený v r. 1899 a tiež vo svojich začiatkoch prekonával rovnaké problémy, najmä finančné.

Keďže naše susedské obce spájal cez rieku Moravu most, nebolo problémom udržiavať čulé susedské vzťahy. Najmä pri požiaroch si obidva hasičské zbory navzájom pomáhali podľa príslovia, že v núdzi pozáš priateľa. Starší hasiči spomínali, že v prípadoch ohňa chodili k nám hasiť aj hasiči vzdialených rakúskych obcí ako Gänserndorf, Protess, Durnkrut, a. i.

Najmä v nočných hodinách pôsobil požiar hrôzostrašne a psychicky vplýval na hasičov i obyvateľov.
Je potrebné zmieniť sa aj o vzájomných kultúrnych a spoločenských stykoch ako boli posviacky striekačiek, zástav, hasičské jubileá, hasičské bály a zábavy.
Z vyprávania starých hasičov sa dlho spomínala jedna veselá historka s capom. Na jednej hasičskej zábave v Angerne vyhrali uhranskí hasiči v tombole živého bieleho capa. Vtom čase nosili hasiči biele nohavice, tzv. "cvilichy" a čierne blúzy. Na spiatočnej ceste z Angernu vzali capa medzi seba, dvaja naši hasiči ho držali za predné rohy a po zadných kráčal s nimi cez most. Keďže bola noc a tma, financi nič nezbadali. Až na druhý deň sa akosi roznieslo, že hasiči prepašovali capa. Četníci zbytočne behali po hasičoch a hľadali capa. Ten už bol u vtedajšieho pokladníka Jána Hajzla spracovaný na klobásky.

Veselých i menej veselých príhod bolo vtedy veľa. Najsmutnejšou udalosťou, ktorá na dlho prerušila naše vzájomné susedské vzťahy, bola 2. svetová vojna a jej následky. Na dlhé roky sme sa museli odmlčať a boli sme od seba izolovaní "Železnou oponou". Až rok 1989 priniesol odstránenie všetkých bariér a po 40 rokoch sa znova vraciame k normálnemu životu v našom pohraničí...

Leo Horváth