Prechod na úvodnú stránku | Prechod na spodné menu | Prechod na obsah |
Obnova zabudnutého hesla | Registrácia
Domov Kontakty
Prechod na začiatok stránky

O mje a o Moravje

Od muada sem žiu pri vodze. Morava nás pritahovaua šeckích. Chitali sme už jak dzeci pjekné ribi. Enemže já sem moseu chodzit aj fšelikadi robit, abi si maci mohli pokupovat potrebné vjeci.

Za jíduo nebiua aš taká veliká núdza, lebo z Moravi sa dicki ňeco donésuo, ale moseuo sa kúpit aj všelico inší. Dostau sem sa do Magrštorfa k velice čaškej roboce. Furt sa robiuo trapem. Odešeu sem otád. Potom sem súžiu skoro v každej pohraňičňí osadze na Záhorí. V roku ťisícosemstosedemdesát biu postavení cukrovar, de sem též robiu jeden čas. Mja šak furt vábiuo ribáreňí, a tak sem sa k ňemu vráciu. Už jak mauí chuapec sem nechitau enem na uďičku ale aj do košú. Ked sem biu starší, vihradziu sem si svoje místo u Moravi. Tam sem si dicki ňeco chiciu, ked né inší, tak aspoň červeňački a pletňe. Neskúrej, ked sme chitali do gráníkú, sme nachitali vjec. Ňekedi, ked sme sa vibrali na delší dobu, sme donésli aj osemdesát kilo.

Slovník nárečia Záhorskej Vsi, Oto Šimkovič, 1959

Oto Šimkovič

Články - Uhranské okénko

Hrádza