Smrt dvoch zalúbeních

Smrt dvoch zalúbeních

Biu jedného obchodňíka sin. Žili ve Vídňi. Obchodňík mjeu na našej strane pachtovanú (prenajatú) Centnúskú. A tento jeho sin sa zalúbiu do služki, kerá u ňich súžiua v obchodze. Sceu sa s ňú ožeňit.

Povidau to ocovi, že ju má rád a že si ju zebere za ženu. Pro oca šak biua služka suabá. Biu proci temu. A tak sa zebrali obádvá, služka aj sin, na Centnúskú, kde sa naposledi objali a potom utopili. Na Centnúskéj sa utopili proto, abi to oca ešče vjec trápiuo.
Došeu na ňích Jožka Marušák. Išeu na Centnúskú chitat ribi na udičku. Nahodziu si a naráz pod kríčkem zbadau mrdose. Friško to išeu zahuásit. Sandári došli, vitáhli umruuích z vodi. Obá sa držali ešče v objací. Pochovali ích v Hoštetne. Otec sceu pochovat sina ekstra, ale mu to nepovolili.

Aj tu, chuapče, puací tá pjesňička: Co z teho rodičé, co fčíl z teho máte, lásce ste nám zbraňovali a včil naríkáte?

(Rozprával Štefan Balaďa, v roku 1958 65 - ročný dôchodca.) Z knihy Ota Šimkoviča Najzápadnejšia na Slovensku, str. 59.